ALGORITHM OF TRUTH (philosophical path of mind and logic)

Idea of ​​the Roman lawyer:

„Honeste vivere, neminem laedere, suum cuique tribuere.“

[Live honestly, to nobody do harm, to each one give what belongs to him.] – Author Domitius Ulpianus (170 – 228, Rome), Digest 1.1.10

 

Concepts:

The algorithm is a final sequence of well-defined steps toward fulfilling a specific task.

Syllogism (gr. Syllogismos) is a form of deductive judgment, which results from the two statements (premises) a new statement of the same logical structure. Syllogism is the gift of creative spirit of philosophy, of Aristotle.

Premise is the basic statement (postulate, axiom), often confirmed by the experience, whose truth can be absolute.

 

Syllogism of the LIFE:

  1. Premise: Everyone would like to have a good time. (to live the good life).
  2. Premise: Someone mistakenly believe that having a good time and to live a “good life” means the same thing …
  3. Logical conclusion: Those who want to have a really good time, must first learn to live “the good life”. (Socrates’ idea)

 

Syllogism of the GOOD:

  1. Premise: “No one is knowingly bad.” (Socrates)
  2. Premise: Those wise, who have knowledge of what is good and bad, in its proceedings prefer the best decision (good for everyone).
  3. Logical conclusion: Everyone – one who is unknowing, may unintentionally do bad (Education and training is a good way to recognize the good) 

 

 Sylogism of the UPBRINGING:

  1. Premise: Every good parent knows that all children were born good.
  2. Premise: If children cry, they show it clearly, that something is going bad…
  3. Logical conclusion: Any good parent who wants to raise his children the good people must try to make his children not crying …

 

 Syllogism of the EDUCATION:

  1. Premise: A man who wants to be educated, targetly expands his knowledge through the acquisition of new information.
  2. Premise: Life and knowledge of it are constantly changing and evolving . (Life is a dynamic phenomenon, characterized by the fact that it is all in motion … Heraclitus: “Panta Rhei ..”)
  3. The logical conclusion: The educated man is the man who continually develop his skills in synchronization with the dynamic rhythm of the changing life.

 

 Syllogism of the SUCCESS:

  1. Premise: Everyone desires for recognition and respect.
  2. Premise: Someone only dreams of his success, because in fact he is not willing to work hard on himself.
  3. The logical conclusion: Anyone who wants to gain recognition and respect, must realize his dreams … but especially hard to fight with himself.

 

 Syllogism of the LUCK:

  1. Premise: The Luck favors the prepared.
  2. Premise: When the Luck is tired it sits also on “ox” (Slovak proverb).
  3. The logical conclusion: If you want to have the luck in your life, you need to prepare especially for the hard work (work hard as an ox in the field) and work on yourselves so constantly, until the luck persecuted by you get tired and finally „sit“ on you.

.

.

.

Author: Miroslav Ružička

Posted in Philosophy | Leave a comment

ALGORITMUS PRAVDY (filozofická cesta rozumu a logiky).

 

Idea rímskeho právnika:

„Honeste vivere, neminem laedere, suum cuique tribuere.“

[Poctivo žiť, nikomu neškodiť a každému dať, čo mu patrí.] – author Domítius Ulpianus (170 – 228, Rím), DIGESTA 1.1.10

 

Pojmy:

Algoritmus je konečná postupnosť dobre definovaných krokov smerujúca k splneniu určitej úlohy.

Sylogizmus (gr. Syllogismos) je forma deduktívneho úsudku, v ktorom z dvoch výrokov (premís) vyplýva nový výrok tej istej logickej štruktúry. Sylogizmus je dar tvorivého filozofického ducha, Aristotela.

Premisa je základný výrok (postulát, axioma), t.j. často skúsenosťou potvrdený výrok, ktorého pravdivosť môže byť absolútna.

 

SYLOGIZMUS  ŽIVOTA:

  1. Premisa: Všetci by sa chceli mať dobre (žiť dobrý život).
  2. Premisa: Niektorí sa mylne domnievajú, že mať sa dobre a žiť „dobrý život“ znamená to isté…
  3. Logický záver: Tí, ktorí sa chcú mať v živote skutočne dobre, musia sa najprv naučiť žiť „dobrý život“. (Sokratova idea)

 

 SYLOGIZMUS DOBRA:

  1. Premisa: „Nikto nie je vedome zlý.“ (Sokrates)
  2. Premisa: Tí rozumní, ktorí majú vedomosť o tom, čo je zlé a dobré, uprednostňujú vo svojom konaní to najlepšie rozhodnutie (to dobré pre všetkých).
  3. Logický záver: Každý – ten, kto je nevedomý, môže neúmyselne konať zlo (Výchova a vzdelávanie je cesta k poznaniu dobra).

 

 SYLOGIZMUS VÝCHOVY:

  1. Premisa: Každý dobrý rodič vie, že všetky deti sú od narodenia dobré.
  2. Premisa: Ak deti plačú, dávajú tým najavo, že sa deje niečo nedobré (zlé)…
  3. Logický záver: Každý dobrý rodič, ktorý chce vychovať zo svojich detí dobrých ľudí, musí sa snažiť, aby jeho deti čo najmenej plakali …

 

 SYLOGIZMUS VZDELÁVANIA:

  1. Premisa: Človek, ktorý chce byť vzdelaný, cielene rozširuje svoje vedomosti prostredníctvom získavania nových informácii a poznatkov.
  2. Premisa: Život a vedomosti o ňom sa neustále menia a vyvíjajú sa. (Život je dynamický jav, charakteristický tým, že je v ňom všetko v pohybe … Herakleitos : „Panta rhei..“)
  3. Logický záver: Vzdelaným človekom je ten človek, ktorý neustále rozvíja svoje vedomosti v synchronizácii s dynamickým rytmom meniaceho sa života.

 

 SYLOGIZMUS ÚSPECHU:

  1. Premisa: Každý túži po uznaní a rešpekte.
  2. Premisa: Niekto o svojich úspechoch len sníva, pretože v skutočnosti nie je ochotný na sebe tvrdo pracovať.
  3. Logický záver: Ten, kto chce získať uznanie a rešpekt, musí svoje sny uskutočňovať… ale najmä, tvrdo bojovať sám so sebou.

 

 SYLOGIZMUS ŠŤASTIA:

  1. Premisa: Šťastie praje pripraveným.
  2. Premisa: Keď je šťastie unavené, sadne si aj na „vola“ (slovenské porekadlo).
  3. Logický záver: Ak chcete mať vo svojom živote šťastie, je potrebné pripraviť sa najmä na tvrdú prácu (pracovať tvrdo akol na poli) a pracovať na sebe tak vytrvalo, až sa Vami prenasledované šťastie tak unaví, že si na „Vás“ konečne sadne.

   

                                            

 Author: Miroslav Ružička

Posted in Philosophy | Leave a comment

Ako úspešne zvládnuť obchodné rokovanie?

… praktické rady nielen pre právnikov…

Pojmy:

Komunikátor môže byť:  manager, obchodník, právnik, podnikateľ… účastník rokovania, ktorého schopnosť úspešne viesť rozhovor s klientom je v korelácii s úspechom v jeho pracovnej činnosti a podnikaní.

Klient može byť:  potencionálny (existujúci) zákazník spoločnosti – podnikateľa, potencionálny (existujúci) klient právnika…

Predslov:

ČO JE PRE KOMUNIKÁTORA ÚSPECHOM V KOMUNIKÁCII S KLIENTOM?

Je to pozitívne a profesionálne vedenie prvotného, ako aj dalších rokovaní tak, aby komunikátor získal profesionálnu dôveru svojho klienta.

Touto definíciou by sa dal čiastočne vystihnuť cieľ snaženia komunikátora (podnikateľa), ktorý chce “urobiť business” (získať klienta).

Cesty k naplneniu tohoto cieľa sú však determinované osobnosťou komunikátora a jeho prístupom – postojom v komunikácii. Negatívnym javom (zvykom) v prístupe ku klientovi je, že komunikátor stavia základy svojej prezentácie len na sebamarketingu: “… sme najlepší ...”, prípadne rokovanie okoreňuje dehonestačnou klebetou o konkurencii.

Na základe takéhoto prístupu v komunikácii, môže zmätený klient  ľahko nadobudnuť iluzórny pocit, že všetci sú: buď tí najlepší, alebo tí najhorší?

Ako hovoria naši českí priatelia: ” TUDY CESTA NEVEDE.”

AKO SA ODLÍŠIŤ OD KONKURENCIE A ZÍSKAŤ KLIENTA?

Kľúčom úspechu v komunikácii s klientom je: získať si najprv jeho osobnú dôveru. Práve táto osobnostná schopnosť komunikátora, pozitívne pôsobiť na klienta, zaručuje celkový úspech v rokovaní. Ak komunikátor nemá vrodené potrebné schopnosti, ktoré sú veľkou výhodou v komunikácii, tak nezostáva nič iné, než sa veľmi dôkladne pripraviť…

AKO SA TREBA PRIPRAVIŤ NA ROKOVANIE S KLIENTOM?

Úspešný komunikátor musí poznať a ovládať psychologické aspekty komunikácie, nesmie zanedbať osobnú a formálnu prípravu na rokovanie a najmä, musí sa dôkladne pripraviť na rokovanie po stránke profesionálnej …

Bližšie príloha:

2012 03 prednaska obchodné rokovanie

Author: Miroslav Ružička

Posted in Management | Leave a comment

HOW TO BECOME MANAGER – AUTHORITY?

 

Concepts:

Authority is the influence of certain personality, rise from reputable position and skills.

Communication in management – the main process tool, which manager is using in his activities.

PREAMBLE:

From history:

Legend says that Arthur, mythical king of Avalon, sat his loyal knights around the Round Table. They consulted the Kingdom important issues and together looked for solutions to problems. Historians say that in this way King Arthur wanted to give a clear equality with his knights, the equality in the discussion … None head of the desk, no master. Everybody at the desk has the same aim, welfare of the Kingdom, and herein lays their equality. The contemporary label, applicable to the royal court, can not be assumed that the authority of King Arthur’s was disrupted by his knights, on the contrary. Everyone knew where the King sits….

From presence:

In a large meeting room was held the meeting of one department. Meeting was hosted and led by Head of department. Unexpectedly, at the time of his speech, general manager of the company entered the room. He sat at the nearest free chair to the edge of a long negotiating table. After finishing the speech, asked Head of department his superior: “Mr. Director, here you are, sit down at my place at the head of the table. The Director smiled and replied:   “Thank you, colleague. The head of the table is always where I am sitting…”

1. INTRODUCTION.

… we will not delight the reader of this article. Recipe – a simple process how to become the authority does not exist. Necessary characteristics to be the authority are inherent, but also they need to be developed within the whole professional career.

What we try to provide you through this article is only one of the possible solutions, how to gain the respect of your work environment…

The complex of various areas, topics and perspectives in management, which we could write about, is very extensive. In our study, we will focus on the area:

2. CREATING OF POSITIVE WORKING RELATIONSHIPS (communication in management).

Advices, which we will provide in the following lines appear to be simple steps, but they hide inside especially your work with yourself. Forget assertiveness … Prerequisite for successful implementation of the steps and advices below shall be your personal contribution: Self-reflection, Empathy, Willingness to learn, Communication skills, Positive treatment of people and Decency…

2.1 EDUCATION.       

The basic building block is a continuous professional learning. Don’t use only the training organized by the company, but also look for other ways. The visit-card of a successful manager is also broad-spectrum of knowledge and information… as well as from the political, cultural, or other social events… In informal conversations with colleagues or subordinates, or with business partners, you need to have ability to maintain a social conversation and you can do it only if you have at least basic information on the subject of conversation. Sometimes its enough to start with reading of good literature…

2.2 PROFESSIONAL RESPECT.

It can not be reasonably expected that only through leadership position the people will automatically considered you as an authority… Show real professional respect to the practical experience and professional advices of senior colleagues, especially in the case of subordinates. Empty assertiveness, arrogance, ego enforcement, or other related reactions are the only manifestation of the fundamental misunderstanding of the role of manager in the company.

The real fact is that for the company is more useful and has a preference the practice proven experience… Your humility and respect for age and experience, gained sympathy and support of your peers (and subordinates). Also, this approach will ensure you their tolerance for mistakes you are doing in your activities without realizing it.

2.3 BASIC RULES OF COMMUNICATION….

with Superior:

Expert and respectable person, aware of his professional competence, is not subservient to his superiors. Maybe it’s new for inexperienced managers, but this is the basic definition and knowledge, which works well with your boss…. Politeness, respect and creative consciousness in speaking with your supervisor is the best communication environment…

with Colleagues:

At the beginning be aware of your colleague is not a friend. Business and privacy are two very different environments, with different rules of communication. Do not confuse it. In communication with colleagues is necessary to create a peer relationship to each other in order to exchange professional experience. Let a colleague advice, what should be improved in your work. Present him a common goal – interest to improve the business of the whole company – which will facilitate communication with colleague. If you master this method of communication, it is great potential to build a space for the upper position… Your colleagues will appreciate the attitude and the good news will then find the sender and the addressee ….

with Subordinates:

 In addition to the above mentioned basic communication approaches, we will introduce more concrete examples of communication and relationships building with subordinates … An example of the multi-level governance, if you have  a position of the mid-manager and you have direct reports – 1.level managers and their subordinates – 2nd level – other employees.

a)    A simple rule applies, a policy of working relations:

In response to the closest – direct subordinates – show more professional demands and less tolerance for shortcomings in their managerial work.

Against distant – lower level of subordinates – show much more tolerance and understanding. Professional demands for lower levels of subordinates should be applied only by their direct superiors, i.e. by your direct reports.

b)    The attitude, which is extremely efficient in relation to subordinates, is so called “open door policy”:

Create the possibility that your subordinates can come and interact with you.

Continuously meet and interact informally with your subordinates directly at their workplace. Do not limit it only to a variety of corporate sports-cultural events, or by organized outdoor activities: workshops, brain-stormings etc.

Show humanly and professionally, that you have respect for their work, make it clear that you have understanding to their problems….

Often you will learn facts in such meetings, that will your direct subordinate managers conceal to you…. It is more efficient to replace one inferior manager, like other staff – experts. These ordinary experts are creating real value and future of the company.

3. SUMMARY

You have to dispose the characteristics such as self-reflection, empathy.

You must have a permanent willingness and ability to learn.

You need to have and develop your communication skills.

You must have a positive attitude towards people.

You must have at least elementary decency and respect for experience and age.

… With the authority a person is born, you can not teach it anyone… either it is there or not…

No need to be pessimistic. There are more ways to the good solution. Our contribution is about experieces certified within the practice. You are maybe not the natural authority, but we will help you that your colleagues, bosses, business partners, and especially, your subordinate staff began to appreciate and respect you.

What more can you wish? However the way to this is long……

 

Author: Miroslav Ružička

Posted in Management | Leave a comment

THE GOLDEN RULE OF THE JOB INTERVIEW.

The basic rules of the job interview:

  1. It is true that the unprepared candidate is unsuccessful candidate. This means that you should not underestimate personal or formal preparation to the job interview.
  1. Your speech: better for your presentation is to be only professional and pragmatic.
  1. Note that the HR manager is not your friend, job interview is professional interview.
  1. With non-professional questions HR manager can only test of how you respond and react.
  1. But sometimes it is better to end the interview…. also, you can choose where you work.
  1. HR manager often asks very general questions … ask questions to clarify.
  1. Ask in advance what will be the content of job interview (like test, or only conversation).
  1. Job interview is a space to ask questions to both parties. Ask for the opportunity to ask questions.
  1. You must be active in an interview. Answer, but also be interested in the position. Your passivity would be classified as disinterest.
  1. GOLDEN RULE: Questions about salary, benefits… ask at the end of job interview, or wait for an offer from the HR manager. Every business knows the value of work positions for which the candidate seeks…

 

Author: Miroslav Ružička

Posted in Management | Leave a comment

Skutočná Spravodlivosť pochádza z inej dimenzie.

Právo je umenie uplatňovať to, čo je dobré a spravodlivé.[1]

Filozofický odkaz Sokrata, Platóna a Aristotela je pre právne dejiny sveta neoceniteľným prínosom – základom. Cieľom ich prirodzenoprávneho myslenia bol vždy človek a jeho spôsob života. Preto sústredili svoje filozofické úsilie na projekt dobrého štátu, ktorý má podľa Platóna prirodzený pôvod. Jeho tvrdenie vyplýva z poznania, že nikto nie je vo svojich potrebách sebestačný. Spolunažívanie ľudí v spoločenstve so sebou prináša nevyhnutnosť ustanovovať právne pravidlá správania sa. Platón, prostredníctvom postavy Sokrata (filozofická autorita) poukazuje, že právo – Zákon[2] môže byť veľmi účinným regulátorom požadovaného správania sa a vzťahov, de facto skvalitňovania ľudskej spoločnosti. Smer, ktorým by sa mal cítiť zákonodarca viazaný pri tvorbe zákona, je horizont Spravodlivosti a Dobra.

Aristoteles umožnil praktickému človeku pochopiť, ako je spravodlivosť (ľudská) aplikovateľná vo vnímateľnom svete. Problémom môže byť to, že v rôznych krajnách je za spravodlivé považované častokrát niečo iné. Rozdiely sú určené kultúrou národa, jeho históriou, zvykmi a náboženstvom. Iný kraj, iný mrav. Všetkými želaná nemennosť ľudskej spravodlivosti však podlieha aj zmenám času, premenám základných ľudských hodnôt a tlaku mocenských záujmov. To, čo bolo v istom čase považované za spravodlivé sa neskôr už za spravodlivé nepovažuje. Racionálny Zákonodarca účelovo povýšil ľudskú spravodlivosť (nestabilnú) na základnú hodnotu pri umení tvorby zákona (práva). Výsledkom toho bola právna nestabilita a nespokojnosť občanov v štáte. Oslabila sa dôvera v ľudskú spravodlivosť a právo.

Prirodzenoprávne myslenie (Platón, Sokrates) naznačuje riešenie tohoto stavu. Ak chceme, aby spravodlivosť bola stabilným horizontom pri tvorbe (aplikácii) ľudského práva, nesmie podliehať deformáciam času, či priestoru, či iným zmenám …

Ak tvrdíme, že pozitívne právo je v korelácii s ľudskou spravodlivosťou a zároveň, Nemenný (boží) zákon je v korelácii s absolútnou Spravodlivosťou, tak platí, že ak bude zákonodarca napodobovať dokonalosť Nemenného zákona, potom aj ľudská spravodlivosť, bude napodobovať dokonalosť absolútnej Spravodlivosti.[3]

Slovami neskoršieho nasledovníka veľkých filozofov, rímskeho právnika Celsiusa, ktorý brilantne definoval pojem právo, vyslovujeme želanie, aby právnici pri realizácii právneho umenia mali na mysli skutočné hodnoty a poslanie Spravodlivosti a Dobra.


[1] Celsius. In ČEČOTOVÁ, V. 2005. Dobré mravy v slovenskom súkromnom práve. Bratislava : Epos, 2005.  ISBN 80-8057-638-6. s. 11.

[2] Pozri: dialóg Kritón v knihe PLATÓN. 1942. Euthyfron, Obrana Sokrata, Kriton. Praha : vydavateľ Jan Laichter, 1942. Preložil František Novotný. (bez označenia ISBN).

[3] Mojžišom sprostredkované Desatoro, považujeme za doteraz neprekonaný, všeobecne platný zákon.

 

Author: Miroslav Ružička

Posted in Law and Justice | Leave a comment

Demokracia a jej historické perspektívy.

Demokracia podľa Platóna …

Základnou ideou človeka demokratického, je sloboda. Modla, ktorá umožňuje každému robiť si čo chce, žiť ako chce. Po obdobiach útlaku má možnosť užívať si pocit rovnosti. Sloboda oslobodzuje ducha človeka, ale mala by zároveň zaväzovať jeho rozum. Už Sokrates nemal príliš vysokú mienku o rozumových schopnostiach väčšiny ľudí.[1] Emócie a vášeň nespútané silou rozumu, strhávajú človeka do konania, ktoré je mu skoro vždy na škodu. V bytí jednotlivca (aj väčšiny), ktoré je ovládané vášňou a žiadostivosťou, môže aj túžba po slobode prerásť do nenásytnej a neukojiteľnej podoby. Degenerované vnímanie rovnosti so sebou prináša spoločenský rozpad: mladší nemajú v úcte starších, deti nerešpektujú rodičov a hlupák sa so svojím názorom cíti rovný múdrosti skúseného odborníka. Spoločenské uznávanie schopností je nahradené oslavovaním priemernosti.

Môžeme hovoriť o slobode v takom štáte, v ktorom základné spoločenské etalóny (sloboda, rovnosť, morálka…dobro) nemajú svoju pôvodnú hodnotu? Ako keď podvodník obchoduje s naivným kupujúcim a na predaj ponúka lacné sklíčko namiesto pravého diamantu. Na to, aby kupujúci odhalil podvod, musí byť buď sám odborník, alebo musí o radu odborníka požiadať. Požiada o pomoc a radu ten hlupák, čo si myslí, že nie je horší odborník ako iní?

Absencia kvalitného vzdelávania a výchovy, vrátane nízkej hodnotovej úrovne väčšiny, prináša deformáciu spoločnosti a jej charakteru. Napĺňanie bytostného cieľa väčšiny je mať sa lepšie, nie byť lepším, čo však prináša so sebou morálny a právny úpadok. Vládu v takomto štáte budú vykonávať len takí, ktorí dokážu osloviť primárne túžby človeka a svojím chytráctvom oklamú ľahkovernú väčšinu.[2]. A tak občan demokratický, kvôli svojej nenásytnosti (neúmernosti) a pôžitkárstvu (pretože nehľadá pravý zmysel vecí a nevzdeláva sa), zostáva stáť na mieste v okovách svojej nevedomosti…

Časom sa štát komplexne vyčerpá. Z tých, čo mali záujem a ambíciu vládnuť, to už skoro všetci vyskúšali, pre štát bezúspešne. Z tých, čo by skutočne vedeli rozumne vládnuť, nemá nikto záujem (múdre rozhodnutie Sokrata[3]). Základné hodnoty demokracie (sloboda, rovnosť…) zostanú slovami, ktorých skutočnú hodnotu nebude nikto poznať, nastáva chaos…

…a tak po dňoch, keď si človek neváži to, že má možnosť každý deň sa dosýta najesť, nerozumne rozhadzuje jedlo a ponúka tak hostinu potkanom, po týchto dňoch, vždy prichádzajú dni plné hladu a trápenia – dni neslobody. 

RESUMÉ.

Platón vo svojej charakteristike demokracie určite nemal v úmysle dehonestáciu ľudstva – väčšiny. Avšak v duchu svojej filozofie, poukazoval na nedostatky ľudskej spoločnosti a človeka. Štát je obrazom toho, akí sú jeho občania. Dôležitým jeho posolstvom je nevyhnutnosť kvalitného vzdelávania. Vštepovanie odborných vedomostí, morálnych hodnôt, rozvoj prirodzeného nadania,… takto by mala pôsobiť zmysluplná koncepcia vzdelávania občanov v štáte. Takáto politika prináša kvalitného, morálneho občana, ktorý svojou činnosťou (zákonodarca, sudca, vládca, volič, občan…) prináša úžitok samotnému štátu a jeho rozvoju. V kontexte uvedeného už nie je nevyhnutné postaviť kvalitu jedného človeka (či elity) do opozície proti vláde väčšiny. Vo vzdelanej spoločnosti, ktorá rozvíja vzdelanie všetkých, prichádza ku konsenzu občanov a rozdelení si spoločenských úloh. Avšak, to už by sme hovorili o štátnom ideále s názvom POLITEA, ktorý je možné uskutočniť len za predpokladu, že ľudia pochopia pravý zmysel života a idey Dobra (Platón).


[1] Sokrates: „Nemáme sa teda, predobrý priateľ, tak mnoho starať o to, čo o nás povie väčšina, ale čo povie odborník vo veciach spravodlivých a nespravodlivých, ten jeden a samotná pravda.“ v knihe PLATÓN. 1942. Euthyfron, Obrana Sokrata, Kriton. Praha : vydavateľ Jan Laichter, 1942. (bez označenia ISBN). s. 104.

[2] Sokrates: „Nemúdri občania sa do vlády priberať nesmú a musí sa im ich nemúdrosť vytýkať, aj keby boli veľkí chytráci a poznali by všetko, čo podľa svojej povahy myseľ zdobí a bystrí. Tí však, ktorí majú povahu opačnú, aj keby nevedeli čitať a písať, im rozumným, majú sa dávať výkony vládnej moci“ v knihe HRÚŠA, J. 1939. Platón: Politická výchova. Praha : vydavateľ Bohuslav Hendrich, 1939. Preložil prof.dr. Jozef Hrúša. (bez označenia ISBN). s. 44.

[3]  Sokrates: „A nepohoršujte sa nado mnou, keď hovorím pravdu, lebo niet človeka, ktorý by zostal na žive, keby sa vám, alebo inému množstvu naozaj postavil na odpor a  zabraňoval, aby sa v štáte dialo mnoho nespravodlivých a nezákonných vecí, pre človeka však, ktorý chce naozaj bojovať za právo a zostať čo len krátky čas nažive, je nevyhnutné, aby žil ako súkromník a nebol verejne činný.“ v knihe Platón: Obrana Sokratova. In: BRÖSTL, A. 2006. Aténsky ľud proti občanovi Sokratovi. Bratislava : Kalligram, 2006. ISBN 80-7149-786-X. s. 74.

 

Author: Miroslav Ružička

Posted in Philosophy | Leave a comment